Keď som mala 14 rokov, podarilo sa mi ukecať tatina aby sme sa išli iba pozrieť do útulku akých tam majú psíkov. Samozrejme to bola iba zámienka pretože som tam chodila s　kamarátkou psíkov venčiť. Ako sme prišli do útulku bolo mi veľmi ľúto že zo všetkých tých krásnych verných a　zároveň smutných očí si môžem vybrať iba jedného psíka. Tak nás pani pracovníčka zobrala dovnútra vybrať si psíka. Padol nám do očka bol malého vzrastu ale už bol dospelý volal sa Neptun. Boli sme rozhodnutý že si ho vezmeme. Keď nám pani z　útulku chcela vypísať všetky potrebné papiere, pozrela sa do počítača a　povedala nám že psíka ktorého sme si vybrali si nemôžeme zobrať, pretože ho ma niekto rezervovaného. Zostala som veľmi smutná ale nakoniec nás teta zobrala do miestnosti kde mali iba šteniatka a　vtedy mi padla do očka mala čierna gulička. Veterinár povedal že je to kríženec dobermana a　nemeckého ovčiaka. Bola schulena úplne v　rohu v　klietke a　bolo vidieť že sa veľmi bojí aj s　dvomi súrodencami. Povedali nám že ju našli na dialnici vyhodenú v　krabici aj so súrodencami a　bola pri nich fena fúzača. Tak sme sa rozhodli pre malú čiernu guličku, išli sme vypísať potrebné formuláre k　adopcií psíka a　vtedy nám teta povedala že si možem pre Sandy prísť až o　3 týždne. Tak sme povypisovali všetko potrebné, nechali sme telefónne číslo aby nám mohli zavolať že si môžem prísť pre milovaného psíka. Vybrali sme sa teda domov a　ako sme prichádzali na zástavku MHD zazvonil ockovi telefón, volali z　útulku že sa pomýlili a　Sandy si možem prísť zobrať hneď ak chcem. Samozrejme sme sa otočili a　utekali sme pre náš nový prírastok. Na rukách som si odniesla 3 mesačného psíka domov. Zo začiatku sa veľmi bála, nechcela chodiť na vodítku bala sa prechádzať cez obrubníky, ale pomaličky si samozrejme zvykla a　robila mi veľkú radosť. Chodili sme do lesa na prechádzku, hadzať loptičku na lúku, kupovať granule a　aj na návštevy k　známym. Všade kam som mohla som Sandy nosila so sebou. Vedela som že potrebuje veľa lásky a　pozornosti. Vyrástla z　nej krásna slečna, verná, poslušná a　učenlivá. Keď mala necelý rok raz večer sme sa vybrali na prechádzku ako každý deň, keď zrazu Sandy sa vybrala iným smerom a　vybehla na cestu kde práve išlo auto. Veľmi vtedy plakala utekala som rýchlo za ňou, vodič ktorý ju zrazil vystúpil pozrel sa či nemá poškodené auto a　odišiel. Potrebovala som ísť k　zverolekárovi s　otvorenou zlomeninou prednej labky. Našťastie za vodičom ktorý zrazil moju Sandy išlo ešte jedno auto, pán ktorý v　ňom sedel videl čo sa stalo tak vystúpil pomohol mi naložiť Sandy do auta a　odviezol ma na zvieraciu pohotovosť, kde mi lekár povedal že ju musia hneď operovať. Tak som im ju tam nechala a　čakala asi 2 hodiny kým sa otvorili dvere do ordinácie a　doktor mi povedal že mala komplikovanú zlomeninu oboch kosti a　musel jej dať do nohy klin. Ako plynuli dni Sandy sa veľmi rýchlo zotavovala. Najradšej by skákala a　lietala za loptičkou čo samozrejme nemohla. Dnes ma Sandy 8 rokov je stále veselá, usmiata, hravá, veľmi vďačná. Labku ma v　poriadku skáče, behá s　kamarátmi na lúke a　najradšej zo všetkého má plávanie. Stále je ako malé šťeniatko, niekedy mi ľudia čo sa pristavia nechcú veriť že je to dáma v　stredných rokoch. To je príbeh mojej chlpáčky.

Ahojte s　pozdravom Monika

"nie je dôležité koľko máš peňazi a koľko dlhov, keď máš psa si boháč"

Autor: Monika Zámečníková